História a súčasnosť

História – jedinečná sušiareň v Hanušovciach

Menej než štvortisícové mestečko Hanušovce nad Topľou je výnimočné v niekoľkých ohľadoch. V jednom rozmere však mimoriadne. Oblasťou, na ktorú môžu byť Hanušovčania hrdí zrejme najviac, je dedičstvo po ich predkoch. A tí nám v Hanušovciach zanechali skutočnú pokladnicu plnú klenotov. Nejde však o zlato, striebro či drahé kamene. Reč je o niečom cennejšom. Praotcovia totiž v Hanušovciach vybudovali poklady, ktoré zlatom ani drahým kamením nemožno vyvážiť. Ide o kultúrne pamiatky roztrúsené po celom chotári. Štrnásť z nich získalo titul národnej kultúrnej pamiatky a ďalšie k tomu nemajú ďaleko. Jednou z najcennejších je práve tá najopomínanejšia, sušiareň liečivých rastlín, schovaná za domami uprostred mesta, alebo ako sa ešte dnes zvykne vravieť, na varošu. Sušiareň nechal vybudovať Alexander Wohl, popredný obchodník a člen židovskej minority v Hanušovciach. Okrem technickej či remeselnej kvality je toto dielo vzácne aj tým, že spolu s cintorínom patrí k jedinému nehnuteľnému odkazu na vyspelosť komunity tvoriacej takmer tretinu hanušovskej populácie. Alexander Wohl založil svoju firmu s názvom Vegetabil – velkoobchod léčivými rostlinami, lesními plodinami a ovocem v druhej polovici 30tych rokov minulého storočia. Načasovanie teda nebolo najvhodnejšie, keďže do vypuknutia II. svetovej vojny zostávalo len pár rokov. To však obchodník Wohl nemohol ani len tušiť. Svoj podnik založil na výkupe komodít od miestnych sedliakov, jeho spracovaní v sušiarni a následnom exporte zväčša do zahraničia. Sušenie prevádzkoval v murovanej sušiarni neveľkých rozmerov. Obchod mu šiel od ruky, až napokon nedokázala sušiareň pokrývať zvýšený dopyt. Preto si obchodník nechal postaviť hneď vedľa novú omnoho mohutnejšiu a drevenú sušiareň s murovanými základmi. Na prácu si najal miestnych tesárskych majstrov. Proces výstavby prebiehal z veľkej časti ručne. O kvalite vtedajších remeselníkov svedčí skutočnosť, že napriek nepriaznivým zásahom človeka, stojí celé dielo dodnes pevne.
Je potrebné podotknúť, že Alexander Wohl svoj veľkoobchod nevybudoval na zelenej lúke. V Hanušovciach mal totiž výkup, spracovávanie a export liečivých rastlín staršiu tradíciu. Tú objavil pomerne nedávno počas rekonštrukcie tzv. malého kaštieľa, ktorý si nechali vybudovať páni zo Solivaru v 16. storočí, múzejník Ing. Samuel Bruss. Pri prácach v interiéri boli objavené listiny dokazujúce obchod so sušenými bylinami už na konci 19. storočia. Podnikaniu v tomto odvetví sa vtedy venoval Florián Schulz, rovnako člen židovskej komunity v Hanušovciach.
Alexander Wohl teda viac menej plynule nadviazal na ešte živú tradíciu. Proces výroby a distribúcie bol vcelku jednoduchý. Obchodník vykupoval liečivé komodity od zberačov, zväčša sedliakov z Hanušoviec a okolia. Miestni roľníci si tak v závislosti od hojnosti vykupovaných surovín počas sezóny mohli celkom slušne privyrobiť. Najchudobnejšie hanušovské rodiny takýmto spôsobom zbierali a predávali aj celé vozy plné napríklad lipového kvetu. Neobišlo sa to však ani bez tradičného špekulanstva, pretože tovar sa vykupoval podľa akosti na váhu. Miestni chlapci snažiac sa zvýšiť svoj zisk častokrát máčali kvalitné kvety bazy do vody a nosili ich tak kupcovi omnoho ťažšie. Alexander Wohl však túto fintu čoskoro odhalil. Ako by aj nie, keď mu namiesto sušenia kvety na roštoch začali zahnívať. No ako prezieravý obchodník neprestal od chlapcov bazové kvety kupovať. Radšej s nimi uzavrel dohodu, podľa ktorej od nich tie najkvalitnejšie kúpi drahšie, len nech pred tým nie sú vykúpané v potoku.
Sušenie prebiehalo v dvoch sušiarňach a obchod sa sľubne rozvíjal ďalej. Dôkazom toho je skutočnosť, že si Alexander Wohl nechal pri sušiarňach postaviť luxusnú vilu. S výnimkou šľachtických budov a kaštieľov bola vila prvou dvojpodlažnou stavbou v meste. Jej zariadenie kopírovalo vysoký štandard európskych mešťanov. Prízemie slúžilo ako predajňa a priestor na výkup komodít. Na poschodí mal Alexander Wohl súkromný byt.
Sušený a spracovaný tovar bol vo veľkom vyvážaný do najväčších európskych a svetových farmaceutických firiem. Ťažiskom exportu boli najmä švajčiarske a americké lekárnické spoločnosti. Na základe bohatých obchodných kontaktov a zvyšujúceho sa dopytu na európskych a svetových trhoch mal Wohl našliapnuté stať sa v československej veľkopodnikateľskej spoločnosti zvučným menom. Podobne ako napríklad Tomáš Baťa. Nanešťastie, písal sa rok 1938 a v Európe sa rozdúchaval plamienok, z ktorého sa v nasledujúcich mesiacoch stal požiar katastrofálnych rozmerov.
V marci 1939 sa časť slovenskej politickej špičky otvorene prihlásila k náklonnosti k nacistickej ideológii a vznikol samostatný štát. Ten pod patronátom Hitlerovej Tretej ríše vytváral neudržateľné prostredie nielen pre židovských obchodníkov. Alexander Wohl vycítil hrozbu a chrániac seba a rodinu plánoval útek cez Maďarsko do USA. Prostriedky pre záchranu získal predajom svojho plne fungujúceho podniku roľníkovi z obce Petkovce. Tým sedliakom bol člen vládnej HSĽS Ján Petrík, ktorý sa následne so synom a manželkou presťahoval do bývalej Wohlovej vily a prevzal tak správu veľkoobchodu. Napriek tomu, že Petrík zrejme kúpil podnik za trhovú cenu, v dokumentoch vystupuje ako arizátor, teda árijec, ktorý zabral židovský majetok. Obchod začal postupne upadať.
Zlá kondícia podniku však nemusí nutne poukazovať na obchodnícku neskúsenosť nového majiteľa. Príčinu úpadku môžeme hľadať aj v značne oklieštenom hospodárskom živote vojnovej Európy. Nakoľko bola vtedajšia Slovenská republika vo vojnovom stave s USA, pokračovať v exporte do zámoria bolo pre Jána Petríka prakticky nemožné. Výrazná časť trhu sa uzavrela a ani európske firmy nepredstavovali dostatočné odbytisko sušeného tovaru. Priebeh vojny v neprospech Nemecka a vypuknutie SNP na východnom Slovensku obchod takmer zastavili.
Ján Petrík však nezbankrotoval, čo môže svedčiť o istej podnikateľskej zručnosti, ktorá mu umožnila prekonať katastrofálne vojnové podmienky a zachovať sa v zlomovom okamihu hrdinsky. Petrík ako majiteľ veľkoobchodu totiž aktívne podporoval členov partizánskej skupiny Čapajev v Hanušovciach. Tento čin ho napokon zachránil. Po vojne svoj podnik previedol na spolok bývalých partizánov pod vedením KSS.
Po jeho smrti sa majiteľom pozemku a budov stal syn Štefan. Znárodnenie, kolektivizácia a plánované hospodárstvo socialistického Československa nedovoľovalo podniku prežiť. Veľkoobchod tak zanikol. Nový majiteľ navyše neprejavoval veľký záujem o zdedený majetok. Z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa Okresného vlastivedného múzea Gregora Gašpara bola drevená sušiareň vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Do zoznamu NKP bola sušiareň zapísaná v novembri 1993. Na začiatku 90tych rokov riaditeľ Gašpar na krátku dobu oživil výkup, sušenie a predaj bylín, no podnik vyžadoval investície, čo napokon celú snahu pochovalo. Zvyšné budovy patriace k podniku Vegetabil sa žiaľ na zoznam chránených pamiatok nedostali. Pred svojou náhlou smrťou nechal Štefan Petrík zbúrať murovanú sušiareň.
V roku 2014 získal pozemok, drevenú sušiareň a vilu nový majiteľ, ktorý sa rozhodol pre iné využitie pozemku pod vzácnymi stavbami. Vila bola rozobraná, avšak sušiareň ochránil jej status národnej kultúrnej pamiatky. Zániku ušla o vlások a dnes čaká na svoju spásu.


Súčasnosť – vznik občianskeho združenia za účelom záchrany sušiarne

V jeseni 2019 prišla s úmyslom záchrany sušiarne rodáčka z Hanušoviec, bylinkárka Zuzana Hrehová. Ako hrdá hanušovčanka iniciovala založenie občianskeho združenia pomenovaného na počesť podniku Alexandra Wohla Vegetabil – sušiareň liečivých rastlín. Veľkou vzpruhou bola i pomoc zástupcu riaditeľa múzea v Hanušovciach Ing. Samuela Brussa. Vo februári tohto roku bolo združenie ustanovujúcim valným zhromaždením privedené k životu. V prvých dňoch existencie sa jeho členmi stali približne dve desiatky nadšencov nielen z Hanušoviec. Združenie začalo okamžite pracovať na záchrane tohto klenotu.
V spolupráci s novým majiteľom, Krajským pamiatkovým úradom, mestom Hanušovce nad Topľou, Prešovským samosprávnym krajom a Krajským múzeom v Prešove bude pripravený plán na záchranu poslednej stavby patriacej kedysi k zdarne fungujúcemu podniku Vegetabil – velkoobchod léčivými rostlinami, lesními plodinami a ovocem. Členovia združenia pracujú na možnostiach premiestnenia stavby na nový vhodný pozemok patriaci mestu. Budova by mala byť rozobraná a uskladnená. Šikovný tesári ju postavili, šikovní tesári ju tiež pomôžu zachrániť. Následne bude o. z. Vegetabil – sušiareň liečivých rastlín pracovať na projekte znovuoživenia hlavného účelu stavby, teda opätovnom sušení liečivých bylín, ovocia či zeleniny. Podporu chce združenie hľadať v systéme spoločných európskych zdrojov ako aj rôznych štátnych inštitúcií. Mimoriadne dôležitým činiteľom bude aj podpora, a to nie len finančná, od všetkých ľudí dobrej vôle, ktorým záleží na záchrane pamiatky, ktorá v strednej Európe nemá obdobu. Snáď sa ešte pohnutý príbeh hanušovskej sušiarne nekončí. Držme si pritom vzájomne palce a verme v úspešné pokračovanie života našej jedinečnej stavby. Úcta k predkom a zodpovednosť za ich dedičstvo nám to prikazuje.

Ondrej Glod
historik, Krajské múzeum v Prešove – kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou
podpredseda o. z. Vegetabil – sušiareň liečivých rastlín